Ako pristupovať k deťom so zrakovým postihnutím

Psychické osobitosti zrakovo postihnutých 

          Zrakovo postihnutý jedinec kompenzuje ( nahrádza ) chýbajúci alebo oslabený zrak ostatnými zachovanými zmyslami alebo poznávacími procesmi. Proces kompenzácie zraku sa nedostavuje automaticky, je to výsledok väčšej aktivity ostatných zmyslov. Hovoríme o tzv. kompenzačných faktoroch. Rozdeľujeme ich na nižšie - hmat, sluch, čuch, chuť a pohyb a vyššie - pamäť, predstavy, fantázia, myslenie a vôľa.

Sluchová kompenzácia: - sluch ťažko zrakovo postihnutých ( ďalej ZP ) využívajú na priestorovú orientáciu, na vnímanie hovoreného slova a reči, preto má sluch veľký význam pri ich výučbe aj pri uplatnení v profesii.

Hmatová kompenzácia: ZP si osvojujú najmä priestorové vlastnosti predmetov - tvar, veľkosť, vzdialenosť, povrch a i. Základom sú dotykové a tlakové pocity, pocity tepla a chladu.


Rozlišujeme: pasívny hmat - bez pohybu ruky ( teplo, chlad...) 
                    aktívny hmat - s pohybom ryky

                    sprostredkovaný - pomocou pomôcky ( slep. palica )


Pasívny a aktívny hmat sa uplatňuje najviac pri čítaní a písaní slep. písma, sprostredkovaný pri priestorovej orientácii.


Pamäť: - u ZP je základom uchovania informácií v edukačnom procese, ale aj v bežnom živote. Na základe pamäťových skúseností ZP využívajú aj predstavy a fantáziu.. Je dôležité, aby predstavy boli reálne a čo najviac sa približovali skutočnosti. Zovšeobecňovanie a abstrakcia, ktoré sa vytvárajú na základe slovného opisu hmatovo a sluchovo nedostupných objektov, vedú k reálnemu obohateniu predstáv ZP.

Osobitosti edukácie zrakovo postihnutých 

závisia od druhu a stupňa postihnutia.

Pre edukačný proces tupozrakých a škuľavých je charakteristické, že sú v zrakovej činnosti pomalší ako normálne vidiaci, majú porušené vnímanie priestoru - aj vnímanie hĺbky. Najvýraznejšie sa to prejavuje  na hodinách  telesnej výchovy. ťažkosti sa vyskytujú aj pri dlhšom čítaní, pália ich oči, čítanie sprevádza slzenie, čo často spôsobuje odpor k čítaniu a písaniu. Zúženie zorného poľa, že žiak celky vidí ako ich časti, musí prenášať zrak z miesta na miesto, vzniká tak zmätok v jeho priestorovom vnímaní. Nie je schopný podrobnejšie opísať vnímané veci a pod. Vo vyučovaní je preto potrebné všetky tieto aspekty zohľadňovať. Spomenuté nedostatky môžu negatívne vplývať aj na utváranie sociálnych vzťahov týchto detí. V tomto prípade je potrebná včasná pedagogicko-terapeutická pomoc, inak by sa jeho psychický vývin mohol uberať nesprávnym smerom.
       Slabozraké deti podľa oftalmológa na hodine pracovať zrakom len vymedzený čas, spravidla je to 10 až 15 minút. V triede potrebujú lokálne osvetlenie s intenzitou svetla, ktorú potrebujú. Pri vyučovaní používajú špeciálne učebné pomôcky, učebnice a texty so zväčšeným písmom, najviac im vyhovuje kontrast sýtožltej farby na tmavozelenom ( žltá krieda a zelená tabuľa )
      Podobne treba pracovať aj  s čiastočne vidiacimi žiakmi. Zásadná odlišnosť je len v tom, že u týchto detí je potrebné striedať zrakovú prácu s hmatovou.

Základ edukácie nevidiacich tvorí čítanie a písanie slepeckým Braillovým písmom.

Z obsahovej stránky je vyučovací proces  zrakovo postihnutých zhodný s bežnou školou. Hlavné osobitosti spočívajú v procesuálnej stránke ( metódy, učebné pomôcky ) a v organizácii jeho priebehu.